| Anotácia: |
Molnárová, M.: Parotitída v SR v rokoch 2005-2014 (Diplomová práca). Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. Fakulta verejného zdravotníctva. Katedra epidemiológie. Vedúci záverečnej práce doc. MUDr. Zuzana Krištúfková PhD., MPH. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister verejného zdravotníctva. Bratislava: FVZ SZU, 2015. 73 s.Cieľ: Analyzovať epidemiologickú situáciu parotitídy v SR v rokoch 2005-2014, zistiť zaočkovanosť a účinnosť očkovania.Úvod: Parotitída je vysoko nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré sa šíri kontaminovaným vzduchom. Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo najmä v epidémiách a je spôsobené vírusom parotitídy, ktorý je v zásade len humánnym patogénom. Jedinou účinnou ochranou proti ochoreniu je očkovanie. Metódy: Výskyt parotitídy sa analyzoval na základe hlásení ochorenia v SR do databázy EPIS v rokoch 2005-2014. Údaje sme analyzovali podľa pohlavia, veku, kraja, sociálneho prostredia, povolania a komplikácií. Zaočkovanosť sme zistili z dokumentácie a porovnali ju podľa charakteru sociálneho prostredia. Účinnosť očkovania bola počítaná zo zistených údajov z Kontroly očkovania v SR z roku 2010 u 7 ročných detí.Výsledky: Po takmer nulovom výskyte parotitídy do roku 2012, bola chorobnosť v roku 2013/2014 4,06- 26,94/100 000 obyv. Najvyššia vekovo-špecifická chorobnosť bola u 5-9 ročných (139/100 000), z nich najvyššia u 7 ročných (239,00/100 000). Z 8. krajov Slovenska dosiahol najvyššiu chorobnosť Prešovský kraj a Košický kraj (4,04/100 000-131,02/100 000). Izolačným pokusom na bunkách a následnou genotypizáciou bol dokázaný vírus parotitídy genotyp G, ktorý sa v súčasne používanej vakcíne nenachádza. Až 85% ochorení sa vyskytlo u osôb pochádzajúcich z nízkeho hygienického štandardu a 83,55% ochorení malo epidemický charakter výskytu. Iba 4,11% ochorení malo komplikovaný priebeh. Zaočkovaných bolo 79,9% chorých. Účinnosť očkovania v populácií 7 ročných deti v SR bola 94,5%.Diskusia: Na základe analyzovaných údajov sme zistili, že chorobnosť na parotitídu začala stúpať v roku 2013. Ochorenie postihlo častejšie osoby pochádzajúce z nízkeho hygienického štandardu, u ktorých je vysoké riziko šírenia infekčných chorôb pre ich nedostatok vedomostí a bývanie v nevyhovujúcich životných podmienkach. Tento istý genotyp bol pôvodcom ochorenia aj v iných Európskych krajinách. Záver: Cieľ práce bol splnený. Na základe analýzy epidemiologickej situácie parotitídy v SR sme dokázali, že očkovanie naďalej ostáva najúčinnejším druhom prevencie parotitídy. Preto je súčasťou povinného pravidelného očkovania detí. Z našej analýzy vyplynula potreba vykonania imunologických prehľadov a zvážiť presun druhej dávky očkovacej látky do 6. roku života dieťaťa.
|
|
